Adam Bartoš zo SIAT: V práci sa pýtajú, kedy prinesiem časostroj

Adam Bartoš zo SIAT: V práci sa pýtajú, kedy prinesiem časostroj

Adam Bartoš, študent Materiálovotechnologickej fakulty STU (3. ročník), vyvíja KRYPTON-PRO© Ultrazvukový detektor, ktorý odhaľuje skryté miesta unikajúceho stlačeného vzduchu. Mikro úniky vzduchu nie sú počuteľné voľným uchom, detektor transformuje zvuk na počuteľný pre človeka. Firma, ktorá si detektor zakúpi, ušetrí elektrickú energiu aj financie. V rozhovore nám Adam porozprával o začiatkoch rozbiehania firmy SIAT a o time-managemente, bez ktorého by sa nezaobišiel. Po programe ŠTART u nás pokračuje v programe INQB.

Ako si sa dostal k podnikaniu?

Na konci prvého ročníka vysokej školy som sa rozhodol začať podnikať. Nebyť zameraný čisto len na vytváranie zisku, ale aj po sebe niečo nechať, odovzdávať vedomosti. Vždy som mal sen mať konštrukčnú kanceláriu, čo sa mi v podstate aj splnilo. Mám za sebou niekoľko projektov, kde som navrhoval rôzne jednoúčelové stroje, na základe čoho si zákazník postavil celý stroj podľa dodanej výrobnej dokumentácie.

Toto všetko si stihol počas školy alebo už predtým?

Konštrukcii sa venujem približne 10 rokov a 3D tlači ďalších 5 rokov, takže áno, už pred školou, teraz som to trošku viac rozviedol, nakúpil som viac 3D tlačiarní. Tak isto sa venujem aj servisom, takým skôr hĺbkovým inšpekciám strojov, na ktoré nemajú zvyčajne firmy čas.

Tie tlačiarne máš doma? :)

Áno, doma v obývačke, je to skvelá alternatíva za televíziu, deti tiež baví sledovať ako fungujú, tak mi to neprekáža.

Využívaš ich aj na nejaké svoje projekty alebo iba pre klientov?

Robil som si prototypy detektorov a mnoho vecí do domácnosti. Ono je to šikovné, mám to doma, tak prečo nie, i keď najviac ich používam na najrôznejšie zákazky.


(3D tlač; Zdroj: Adam Bartoš)

S čím začalo tvoje podnikanie, kam pokračovalo a kde je teraz?

Túžba mať niečo vlastné tam bola odmalička. Chcel som vybudovať adrenalínovú dráhu za dedinou. Plán bol kúpiť starý tank a robiť adrenalínové jazdy a iné atrakcie. Vždy, keď som prišiel s takýmto nápadom do banky a chcel som balík peňazí, dobre sa mi zasmiali. :) To ma odradilo od akéhokoľvek podnikania asi na desať rokov. Po strednej som sa zamestnal v jednej firme, v ktorej robím doteraz. Nabral som tam kopec skúseností o riadení podniku. Vďaka výške som vystúpil z bubliny korporátu, kde nikto nevedel, či tam u susedov nie je tráva zelenšia. Otvorili sa mi oči, že veci sa dajú robiť aj inak a tak som si povedal, že teraz je ten správny čas a skúsim založiť eseročku, veď nie je čo stratiť.

Tá eseročka je teda veľmi čerstvá.

Má dva a pol roka. Na začiatku som sa zameral na služby, pretože na ne som nepotreboval žiadne priestory ani stroje. Dôležité bolo nejako začať a postupne tie veci nabaľovať. Detektor, s ktorým som vstúpil do programu ŠTART, je výsledkom toho nabaľovania.

Teraz si vo firme sám?

Teraz som oficiálne sám, ale som obklopený viacerými úžasnými ľuďmi, hlavne z okolia, ktorí mi pomáhajú. Jedna kolegyňa mi dopytuje rôzne materiály, ďalšia kamarátka rieši predajné veci a ďalšia legislatívne požiadavky.

Detektor je tvoj prvý produkt, ktorý ideš predávať alebo už niečo máš?

Toto je prvý. Budúci rok chcem spúšťať vývoj ďalšieho typu alebo verzie a potom už mám nápad aj na tretí produkt, ale to až neskôr. To sú všetko priemyselné aplikácie, všetko to bude riešené formou B2B modelu predaja. Plus mám rozbehnutý ešte jeden väčší projekt, ale to je taký dlhodobý, tomu sa venujem už od strednej. Je to bionika a bionické protézy.

To nie sú roboty? Či som mimo?

To je také pol na pol. V bionike ide o spojenie biologických systémov s mechatronickými, čo ma vždy fascinovalo. Ja ju tu mám jednu pri sebe. Je to robotická ruka.


(Bionická ruka; Zdroj: Adam Bartoš)

To si robil sám?

Áno, ale až keď budem mať na trhu tie tri produkty, plánujem zamakať na vývoji novej generácie bionickej ruky, len už s väčším tímom ľudí. To musí byť na úplne inom technologickom leveli.

Wow, tak to klobúk dole za tú bionickú protézu. Vyzerá to super! V inkubátore STU si teda s detektorom. S akými očakávaniami si vstupoval do programu ŠTART, keď si už mal svoju firmu, ktorá fungovala?

Áno, v inkubátore som s detektorom. Hovoril som si, že nič za to nedám, tak vyskúšam. A firma, no, fungovala len do určitej miery, ešte stále som neprekonal ten bod zvratu, kedy si poviem, áno, môžem odísť zo zamestnania, uživí ma to. To bol asi taký spúšťač. Ja som na tom detektore pracoval už asi rok a pol dozadu. Začal semester a kolega do mňa šťuchal, aby som na tom makal. Len neskôr aj počas toho programu ŠTART sa ukázalo, že je ešte kopec práce do finálneho produktu.

Vnímaš aj nejakú pridanú hodnotu programu ŠTART alebo to bolo za jedno?

To nebolo za jedno, to bola taká exponenciálna krivka. Bol to doslova štartér pre mňa. Museli sme urobiť kopec vecí v krátkom čase, veľa krokov až po prieskum s potenciálnymi zákazníkmi a to som musel veľmi fičať, keď som chcel ozaj postúpiť ďalej, ale výsledky sa tam objavili okamžite.

Čo vnímaš ako najväčší prínos programu?

samotná štruktúra, ako to bolo urobené a celkovo aj prístup dievčat, Andrejky aj Maťky, že nás tak poháňali troška v tom, aj motivovali, pretože keď vidia, že niekto maká na tom, tak ho ešte viac podporia. A toto stále od nich dostávam, čo je super.


(KRYPTON-PRO© Ultrazvukový detektor; Zdroj: Adam Bartoš)

S akou prekážkou sa ti najťažšie bojovalo počas vývoja celej firmy? Nemusíš to teraz viazať len na ten detektor, ale celkovo.

Fú, s najväčšou prekážkou? To už máme za sebou a to bolo prekonať sa a vôbec do toho ísť. A potom možno nájsť a osloviť zákazníkov, aj keď to už ani nebola až taká prekážka, to bolo skôr o prokrastinácii a istote zamestnania, o tých zadných dvierkach, keby sa niečo pokazilo. Kvôli tomu som do podnikania nešiel nikdy naplno. Keď sa človeku nechce a vraví si, že však zajtra a potom zajtra a odrazu zistí, že keby sa toho človeka opýta pred týždňom, už mohol mať o zákazku viac.

Ten blok odhodlať sa a začať má veľa ľudí. Mnohí sú v tom len tak na polovicu, majú problém sa do toho skutočne obuť a prijať identitu podnikateľa, ktorý maká.

Ľudia sa boja zmien a niečoho, čo nepoznajú, ale to je potrebné prekonať, skúsiť to aspoň. Pretože veľa ľudí o tom len rozpráva, ale pritom málokto sa do toho odhodlá ísť. Poznám ľudí, u ktorých viem, že keď im dám do ruky ten detektor, tak prvé, čo urobia je, že si ho pozrú zvnútra, či by to nemohli obkukať. Lenže zároveň viem, že s tým nič ďalšie neurobia, pretože keď prídu do toho bodu, kedy budú musieť zariadiť toto všetko okolo, čo to obnáša, odradí ich to.  

Zažil si so zákazníkmi nejakú komickú situáciu?

To našťastie nie. Akurát len v práci ma podpichujú, že kedy bude hotový nejaký teleport alebo kedy donesiem ukázať časostroj. :)

Považuješ seba samého za typického podnikateľa?

Čo je to typický podnikateľ? Z hľadiska času trávia podnikatelia všetok svoj čas podnikaním, tak s tým sa stotožňujem. Prídem domov z práce, venujem sa deťom a neskôr idem pracovať do jednej v noci na podnikaní a ráno o piatej vstávam. Posledné mesiace nonstop.


(Adam pri tvorbe strojov; Zdroj: Adam Bartoš)

Vstávaš o piatej ráno? To spíš štyri hodiny? Odpadnem! Asi nevnímaš vo svojom živote nejakú rovnováhu medzi osobným a pracovným životom.

Nad tým si teraz ani nemôžem dovoliť uvažovať. Momentálne mám takú špičku aj kvôli škole, končí sa semester, odovzdávame bakalárske projekty, stihol som to na tesno, pretože som venoval čas detektoru. Stále sa to pretláča jedno s druhým, ale o tom to je, vedieť si to zmanažovať.

Každý človek si musí určuje svoje priority.

Tam je veľmi dôležitý time-management, ten kebyže nemám, že neviem, čo mám robiť, tak to je úplne mimo. Vždy mám presne dané, že kedy som s rodinou, kedy pracujem, kedy robím školu. Ktoré veci musia byť urobené prvé, pretože na ne nadväzujú ďalšie a podobne.

Máš nejaké tipy v time-managemente pre inšpiráciu? Čo tebe pomáha najviac?

Mať dobrý kalendár. Používam len jeden, mám to tam farebne oddelené, zamestnanie mám jednou farbou, potom mám inkubátor ďalšou, štúdium inou a takto to mám podelené a idem podľa toho. Pod to si niekedy napíšem poznámku, že toto mám rezervovaný čas, kedy vôbec nič nerobím. Vtedy pre všetkých figurujem ako offline, to sa mi nikto nedovolá, vtedy sa napríklad venujem aj rodine.


(Adam; Zdroj: Adam Bartoš)

To máš super, že máš vyznačený aj ten čas, ktorý chceš tráviť inak ako pracovne. V opačnom prípade sa potom stáva, že práca človeka zahltí a zrazu tam nemá žiaden čas pre rodinu a svoje osobné aktivity.

Áno, presne a do toho mám minimálne tú polhodinu takú, volám to, že meditačku, pretože to trvá tiež nejaký čas prepnúť sa zo zamestnania do podnikania, či rodinného života, nedá sa to odrazu.

A čo je tá prepínacia aktivita, lebo asi nemedituješ, predpokladám.

Nie, ja naozaj meditujem. Treba úplne prečistiť hlavu, lebo inak mám problém sa sústrediť, keď si mám nejakú literatúru naštudovať k záverečnej práci alebo k projektu. Pretože už premýšľam nad tým a nad tým, toto treba a tamto treba. V tom momente práve všetko nechám, normálne na chvíľu vypnem, relax aspoň na pol hoďku.

Takže reálne sedíš a nič nerobíš?

Presne tak, nič. Vtedy je najlepšie nič nerobiť. Uplynulý rok som išiel úplne bez prestávky, do práce som začal zaspávať, po práci som už vôbec nevládal a tak ďalej. Potom mi poradila kamarátka tieto meditačky a to úplne reštartuje hlavu. Pustím si tú meditačku na slúchadlá, hovoria mi tam, ako mám dýchať, čo mám robiť.

Aj my sme robievali v škole na jednej hodine takéto cvičenia. Je to skutočne relaxačné. Ešte sa vráťme k tomu kalendáru, to ma celkom zaujíma. Aký používaš?

Outlook kalendár, ale postupne prechádzam na Microsoft planner, zdá sa mi, že je to lepší plánovací nástroj. Je tam nielen kalendár, ale aj akčný plán, sledovanie úloh, všetko je pokope. Taký vyšší nástroj na riadenie projektov, time-managementu a podobne.

Vyzerá to ako dosť šialený život. Takto skákať z jedného do druhého.

To len vyzerá šialene, ale keby si mám vybrať, idem začať podnikať a študovať znova. Je to naozaj len o tom ako si to zatriedime a ako si určíme priority. Samozrejme, človeku, ktorý dá prednosť mobilu alebo hraniu hier, toto príde šialené. Nemenil by som, budujem niečo vlastné, čo snáď po mne zostane a to ma napĺňa.

Čo hovorí tvoja rodina na podnikanie?

Ja o tom veľa nerozprávam, čo je s marketingového hľadiska chyba. Ani v práci doteraz nevedeli, kým som nevyhral súťaž Slovak University Startup Cup 2021. Nie som zvyknutý sa tým chváliť. Rodina je úžasná, na začiatku síce boli skeptický, či mi to pôjde, ale potom ako som spravil zopár projektov, nakreslil som niekoľko mašín pre iné firmy, mám u nich plnú podporu. Držia palce. :)


(Adam pri odovzdávaní ceny súťaže Slovak University Startup Cup 2021; Zdroj: Adam Bartoš)

Rodina je väčšinou rada, keď sa môže popýšiť úspechmi svojich členov. Len je ťažšie ohodnotiť tú ťažkú prácu.

Za tým, čo robím, sú stovky hodín. Moji najbližší vedia, čo všetko za tým je a všetko, čo robíme na 100%, je náročné. :)

Máš nejaký odkaz pre ľudí, ktorí aj uvažujú nad podnikaním, ale ešte sa neodhodlali do toho úplne obuť?

Ak sa mám vyjadriť ako člen inkubátora, účasť v tomto inkubátore mi veľa priniesla, stretol som tu množstvo úžasných ľudí, projektov, čiže toto považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, že som sa prihlásil. Veľa mi to pomáha posúvať sa rýchlejšie a byť viac produktívny a odporúčam to každému, kto nad tým váha.

A keby si hovoril ako nečlen inkubátora, iba sám za seba ako podnikateľa?

Určite to treba vyskúšať, či inkubátor alebo nie. Ja som to skúsil už aj predtým, len to nešlo tak ako som chcel, ale to súviselo aj s tou prokrastináciou a tým, že som mal stále istotu v zamestnaní. Teraz viem, že viac treba makať na svojich snoch. Ľudia nie sú ochotní dva roky budovať svoj biznis, ale sú ochotní štyridsať rokov pracovať na niekoho iného. V tom je v podstate všetko povedané. Tým sa aj riadim a radšej budem aj štyri roky budovať svoj biznis. Ako ani ja som nevedel, či ísť do toho projektu s detektorom, pretože výroba a predaj produktu je niečo iné ako služby a ešte keď neviem, či ten model bude fungovať. Ale aj tie materiály, ktoré sme dostávali v programe ŠTART, behom jedného mesiaca som vedel, či je to životaschopné alebo nie. Toto tým ľuďom, ktorí ešte len uvažujú nad podnikaním, chýba. Také upevnenie sa.

Adam, ďakujem za tvoj čas, že si si ho našiel aj napriek svojmu extrémne nabitému kalendáru. :) Prajem ti kopu energie do prekonávania prekážok a veľa ďalších úspechov!

Newsletter

Začítaj sa do našich noviniek a získaj tipy na inšpiratívne podujatia.

Pridaj sa k nám!
Zadajte správnu emailovú adresu
Už som registrovaný