Manuál podnikateľa

Startupy sú ako rakety a fondy rizikového kapitálu sú ich raketovým pohonom. Investori do startupov práve vyhľadávajú také začínajúce podniky, ktoré majú potenciál raketového rastu tržieb. Ak startupom rastú tržby exponenciálnym spôsobom, avšak priame náklady túto trajektóriu nenasledujú, existuje predpoklad, že začnú generovať obrovské zisky, ktoré sa zvyšujú práve úmerne k tomuto raketovému rastu tržieb. 

Problém však nastane, ak sa raketový pohon naleje do spoločnosti, ktorá skôr pripomína lietadlo, teda do firmy, ktorá takýto rast tržieb nedosahuje. V najlepšom prípade táto spoločnosť letí ďalej, avšak dosahované zisky, resp. voľné cash flow nikdy nezabezpečia rozumnú návratnosť investovaného kapitálu. Fondy rizikového kapitálu s týmto rizikom počítajú, avšak vždy sa snažia vyhľadávať také firmy, ktoré majú potenciál spomínanej rakety. 

(Zdroj: pixabay)

Startup ako raketa

Stará známa veta hovorí, že ak je Silicon Valley raketou, tak fondy rizikového kapitálu (ďalej len „VC fondy“) sú jeho raketovým pohonom. VC fondy sú pritom investičnými fondmi, ktoré spravujú peniaze investorov s cieľom investovať ich do začínajúcich podnikov so silným rastovým potenciálom. Ak je Silicon Valley stelesnením startupov, tak tieto spoločnosti možno prirovnať k raketám rovnako.

Startupom sa dá všeobecne označiť podnikanie, ktoré je založené na inovácii, resp. technológii, ktorá vytvára konkurenčnú výhodu, pomocou ktorej sa má dosiahnuť rýchly rast tržieb a ziskov. To sa dosahuje pomocou škálovateľnosti, ktorú si možno predstaviť ako schopnosť exponenciálneho rastu tržieb, ktorý nie je ani zďaleka sprevádzaný rovnakým tempom rastu priamych nákladov. Tento efekt so sebou prináša tzv. obrovské úspory z rozsahu, ktoré možno označiť synonymom úspechu všetkých technologických firiem posledných dvoch desaťročí. Často sa spája napr. so softvérovými spoločnosťami ponúkajúce tzv. SaaS riešenia (Software as a Service), kedy po dokončení produktu je veľkosť dosiahnutých tržieb daná počtom platiacich zákazníkov, pričom na strane nákladov sa poskytnutie riešenia či už miliónu, resp. desiatkam miliónovom platiacich zákazníkov neprejaví vo výraznom náraste priamych nákladov.

(Zdroj: pixabay)

Tento rast tržieb možno jednoducho prirovnať práve ku rakete, ktorá strmhlavo letí hore. Keďže priame náklady túto trajektóriu rastu tržieb nekopírujú,  úspešné startupy začnú od určitého momentu generovať obrovské zisky, ktoré sa zvyšujú práve úmerne k exponenciálnemu rastu tržieb.

• Len pre predstavu zahraničné VC fondy označujú tento požadovaný rast tzv. T2D3 (Triple x 2; Double x 3) pravidlom, kedy prvé dva roky požadujú aspoň trojnásobný a ďalšie tri roky aspoň dvojnásobný medziročný rast tržieb. Celkovo to má za následok aspoň 72-násobný rast ročných tržieb v priebehu 6 rokov. To má zabezpečiť atraktivitu startupu v ďalšom investičnom kole až po vytúžené IPO (Initial Public Offering).
• IPO je proces, pri ktorom spoločnosť prvýkrát vstupuje na burzu a ponúka svoje akcie širokej verejnosti. Existuje niekoľko dôvodov, prečo chcú spoločnosti vstúpiť na burzu, ale z pohľadu VC fondov, resp. ostatných investorov do startupov, je ním čiastkový alebo úplný odpredaj svojich podielov na startupe, teda zabezpečinie exitu ich investície.

Práve do týchto spoločností VC fondy investujú veľké sumy, keďže k dosiahnutiu takéhoto efektu treba vynaložiť veľké množstvo prostriedkov na výskum a vývoj unikátneho riešenia, resp. do marketingu s cieľom získať dominantné množstvo užívateľov. To je práve aj dôvod, prečo drvivá väčšina startupov generuje obrovské straty ešte predtým ako vôbec dosiahne svoje prvé tržby, resp. získa určitú veľkú masu platiacich zákazníkov. Okrem toho, VC fondy vedia, že investovanie do začínajúcich spoločností je veľmi rizikové, keďže väčšina investícií jednoducho nebude úspešná. Práve preto hľadajú tzv. „outlier“, ktorého obrovský rast a zhodnotenie pokryje aj prípadné straty z väčšiny ostatných investícií. Rovnako VC fondy investujú len na časovo relatívne krátke obdobie, spravidla od 5 do 8 rokov. Ak majú svoju investíciu niekoľkonásobne zhodnotiť, tak práve potrebujú, aby bol rast spoločnosti v tomto období raketový.

(Zdroj: pixabay)

Keď sa raketa zmení na lietadlo

V praxi sa často stáva, že kapitál VC fondov sa naleje do podnikania, ktoré tou spomínanou raketou nie je. Jednoducho povedané, do podnikania, ktoré je tzv. „tradičným“ podnikaním, pri ktorom sa často už 20% medziročný rast tržieb považuje za veľmi dobrý progres a rast tržieb je podmienený rastom priamych nákladov. 

V danom momente sa často z rakety stáva lietadlo, ktoré prinajlepšom letí ďalej, ale už výrazne nestúpa. Tieto spoločnosti skôr označujeme ako „zombie“ firmy. Sú to firmy, ktoré len tak prežívajú, keďže dosahujú zisky, resp. pozitívne voľné cash flow, ale na takej úrovni, ktoré nezabezpečí rozumnú návratnosť investovaného kapitálu. Jednoducho nie sú v stave, že im hrozí bankrot, ale často ich prípadný predaj nebude spojený s požadovaným ROI (pozn. návratnosť investície). Napr., ak firma dosahuje a očakáva aj do budúcnosti ročný zisk 100 tis. eur, tak návratnosť vloženého kapitálu vo výške 10 mil. eur v podobe 100 rokov nie je možné označiť za úspešnú investíciu.

(Zdroj: pixabay)

Asi najznámejším príkladom zámeny rakety s lietadlom pod vplyvom presvedčivého zakladateľa bol wework. Jednoducho, investori mali wework za technologickú firmu, pričom vo svojej podstate išlo o bežnú realitnú spoločnosť, ktorej podnikanie nebolo škálovateľné. Každý dodatočne zarobený dolár v podobe novej lokácie bol spojený so získaním nových priestorov, ich prenájmom a zariadením, teda vysokými priamymi nákladmi.  Investori akoby nechceli vidieť, že spočiatku výrazný rast tržieb bol spojený aj s obrovským nárastom priamych nákladov na prenájom a zariadenie nových lokalít a jednoducho zastavením týchto výdavkov by sa úmerne zastavil aj tento raketový rast tržieb. V našej paralele bol wework raketou, ktorej tržby stále rástli a to vysokým tempom, ale táto raketa sústavne potrebovala počas letu dopĺňať raketové palivo.

Je to presný opak toho, čo dosahujú úspešné technologické startupy od momentu, keď začnú generovať svoje tržby a síce, ich priame náklady prestanú rásť týmto raketovým tempom.  Súčasne v minulosti startupy potrebovali tak 2 až 3 investičné kolá, po ktorých už vedeli dosahovať zisk, resp. mať jasnú víziu, ako sa k nemu dopracovať. Rovnako už nevedeli získať ďalšie financie inak, než cez burzu. Investori na burzách však oproti investičným fondom, resp. privátnym investorom, tvrdo trestajú neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov, zlé kvartálne výsledky, atď.. Súčasné startupy vedia často zostať ako privátne vlastnené spoločnosti a využívať financie rizikového kapitálu aj viac ako 7 – 8 rokov bez toho, aby čo i len začali uvažovať, či sa pokúsia o IPO, resp. bez toho, aby dosiahli čo i len zisk.

Toto by mal brať do úvahy každý zakladateľ spoločnosti. VC fondy sa zvyknú v tomto smere mýliť a myslím si, že aj relatívne často. Na strane druhej si však každý zakladateľ musí položiť otázku, či jeho podnikanie má potenciál byť tou raketou alebo nie. Ak ňou nie je, tak je zbytočné, aby chodil od jedného VC fondu k druhému so žiadosťou o investíciu. Existuje predpoklad, že žiadnu nedostane.

Posledné roky však boli typické prebytkom likvidity a to práve spôsobilo, že sa financovali aj firmy, ktoré mali od rakiet na míle ďaleko. To je aj dôvod, prečo sa aktuálne stále hovorí o spľasnutí tzv. Silicon Valley bubliny, ktorá sa už napr. aktuálne prejavuje poklesom cien akcií technologických firiem na amerických burzách. Áno, VC fond sa môže podobne ako u wework zmýliť, ale to je skôr výnimka než pravidlo. Ak niečo nie je raketou, teda startupom, neznamená, že dané podnikanie nemôže byť úspešné. Rovnako z neho môže byť firma s miliardovým ohodnotením. Rozdiel je však v ceste a v spôsobe ako sa spoločnosť k tejto hodnote dostane. Na tejto ceste však len zriedka stoja VC fondy, ktoré vyhľadávajú práve tie rakety, ktorými firmy „tradičného“ podnikania nie sú.

(Zdroj: pixabay)

Čo sú to investičné kolá

Úvodné fázy života startupov a ich potreby financovania osobne rozdeľujeme do troch častí a síce do tzv. pre-seed, seed a A-Series investičného kola. Každé investičné kolo sa spravidla odlišuje tým, na čo sa získané finančné prostriedky majú použiť.

• V prípade „pre-seed investičného kola“ získané prostriedky slúžia na „vytvorenie“ tzv. MVP, čiže cieľom je dostať určitý nápad do podoby konceptu. Je to veľmi riziková fáza podnikania, keďže investori investujú svoje prostriedky len do nápadu, ktorý často vôbec nie je zhmotnený do niečoho reálneho. Preto väčšinou v tejto fáze investujú do startupov ich zakladatelia, resp. tzv. FFF, teda family = rodina, friends = priatelia a foolish = blázni.
• V „seed investičnom kole“ slúžia získané finančné prostriedky na zdokonaľovanie MVP a hlavne na tzv. „market fit test“. Jeho cieľom je preukázať záujem o produkt zo strany zákazníkov. V tejto fáze ako typickí investori vystupujú najmä angel investori, seed-stage fondy a mikrofondy. Typickým znakom tejto fázy startupov je, že sa ich počet zamestnancov obyčajne pohybuje do desať, pričom zamestnanecké pozície sú skôr produktového, resp. vývojárskeho charakteru.
• „Series A“ je často označované za najkľúčovejšie investičné kolo, ktoré práve poukazuje na to, či startup je alebo nie je schopný škálovať svoje podnikanie. Práve na rozvoj predaja a marketingu sú väčšinou vynaložené finančné prostriedky získané v tomto investičnom kole. Typickými investormi sú práve VC fondy. Čo sa týka počtu zamestnancov takýchto startupov, tak ten sa pohybuje rádovo v desiatkach. V tejto fáze nastáva aj postupný rozvoj zamestnaneckých pozícií, kedy stále dominujú pracovné pozície  v oblasti produktu a vývoja, ale začínajú pribúdať prvé zákaznícky orientované pozície, či prvé výslovne manažérske pozície.

Kde možno nájsť investora?

Proces hľadania sa odlišuje od toho, v akom štádiu sa startup nachádza a aký typ investora zakladateľ hľadá. Ideálne je vždy vhodné najskôr osloviť rodinu, resp. známych. Ideálnym miestom sú konferencie, stretnutia na tému financovania startupov a obzvlášť súťaže organizované pre mladé a inovatívne spoločnosti.